Diskusné fórum

Unicum – fascinujúci príbeh jedného likéru
Unicumu musíte, podobne ako iným horkým likérom, prísť na chuť. Skúste túto maďarskú zmes ochutnať dvakrát, radí Péter Zwack, dedič spoločnosti Zwack Unicum, ktorá nápoj vyrába už viac než dvesto rokov. Po druhom pokuse mu vraj už nikdy neodoláte, aj keď „päťdesiat percent ľudí, ktorí ho ochutnajú, už viac po ňom nesiahnu. Nepresviedčame ich, pretože vám buď sadne, alebo nie.“

Či vám chutí alebo nie, okrúhle zelené fľaše so zlatým krížom na červenej nálepke nájdete po celom Maďarsku. A príbeh, ktorý sa viaže k ich vzniku, sa môže smelo porovnávať s ktorýmkoľvek hollywoodskym scenárom.

Všetko sa začalo na konci osemnásteho storočia, keď lekár Habsburgovcov dr. Zwack vytvoril pre kráľovskú rodinu nápoj, z ktorého sa neskôr stalo Unicum. Úspech sa dostavil rýchlo, jeho firma začala vyrábať viac ako dvesto likérov a koňakov a stala sa jediným dodávateľom liehovín na habsburský dvor. Rodinná továreň však bola zničená počas obliehania Budapešti v roku 1944 a o pár rokov neskôr znárodnená komunistickou vládou.

Väčšina Zwackovcov, vrátane Pétera, odišla z Maďarska do Talianska a USA. Péterov otec si vzal tajný rodinný recept so sebou a komunistom nechal falošnú verziu, podľa ktorej sa v továrni pracovalo ešte viac ako štyridsať rokov. „Nebol to zlý nápoj, ale chýbalo mu to pravé,“ vysvetľuje riaditeľ Zwack Unicum pre styk s verejnosťou Péter Kerényi. „Chýbalo viac ako dvadsať byliniek a likér bol oveľa sladší.“

Péter Zwack sa začal venovať práci s alkoholickými nápojmi v USA. Založil tam úspešnú firmu na import vín, uzavrel licenciu so spoločnosťou Jim Beam na výrobu Zwack ginu a vodky a dovážal Unicum v malých množstvách z Milána, kde ho jeho strýko produkoval podľa pôvodnej receptúry.

Péter Zwack mal dvadsať jedna, keď s rodičmi odišiel z Maďarska a nikdy neplánoval návrat. A predsa sa vrátil – v roku 1988 spolu s manželkou a deťmi, rozhodnutý obnoviť rodinnú firmu. Ľudia mu najprv hovorili, že sa zbláznil, ale jeho znovuzískanej spoločnosti sa začalo dariť. Napriek dlhej histórii sa recept na Unicum nezmenil – nikto tento zvláštny nápoj nedokázal vyrobiť lepšie. „Recept je ako domček z karát. Ak zmeníte jediný prvok, celok sa rozsype,“ hovorí Zwack.

Čo teda Unicum vlastne je? Hustá, takmer čierna zmes viac ako štyridsiatich bylín, korienkov a korení. Presný recept bol počas komunizmu uložený v bezpečnostnom sejfe v New Yorku. Zwackovci neprezradia žiadne podrobnosti o pomere použitých bylín a korení, dokonca ani názvy všetkých ingrediencií. „Bylinky majú špičkovú kvalitu,“ hovorí Zwack. Unicum sa navyše vyrába inak ako väčšina likérov: väčšina ich vzniká difúziou, procesom, ktorý zahŕňa lúhovanie bylín v alkohole, aby sa extrahovala ich chuť a vôňa. Ale pri Unicume sa mnohé bylinky destilujú, pretože, ako vysvetľuje Zwack, ich kvalita sa naplno prejaví pod vplyvom pary, nie difúziou. Niektoré byliny sa lúhujú vo vode tridsať dní; zvyšok sa destiluje. Potom sa obe časti zmiešajú a na šesť mesiacov uložia do dubových sudov. Destilácia dáva Unicumu príznačnú arómu a horkastý buket, zatiaľ čo proces dozrievania dodáva lahodnosť, plnú chuť a taníny.

Ak vás zaujíma zvyšok tohto príbehu, navštívte Múzeum Zwack Unicum. Nachádza sa vedľa liehovaru na mieste, ktoré bolo riaditeľstvom spoločnosti Zwack a továrňou už v roku 1892. Múzeum po renovácii a rozšírení znovu otvorili začiatkom roku 2005. Nájdete tu klasické reklamy na Unicum, pôvodné fľaše, firemné suveníry a výstrižky z dobovej tlače. Najlepšou časťou prehliadky je jej záver: ochutnávka Unicumu, Unicumu next (najnovší nápoj spoločnosti) a Zwackovej barack pálinky (marhuľovice). Tu odhalíte skutočnú dušu tohto fascinujúceho príbehu.
(cb)