Zuzana Kamasová: Konkurencia v Európe sa vyostrujeZuzana Kamasová má za sebou jeden z najnáročnejších rokov profesionálnej kariéry. Po kvalifikácii na Ladies European Tour 2008 sa ukázalo, že pozvánok na podujatia nebolo iba zopár, zmenili sa na súvislú turnajovú šnúru. Mimoriadny úspech dosiahla v novembri v Číne, kde skončila v prvej desiatke najlepších hráčok. Rozpráva nielen o ňom, ale aj o nových zážitkoch, súperkách a prezrádza aj to, ako sa ženy dívajú na najlepších svetových golfistov.
Zuzana, ako vnímaš a hodnotíš pre seba uplynulé mesiace sezóny 2008?
Mám pocit, ako by mi profesionálny golf bol oveľa bližšie, ako pred rokom. Cítim to pri hre i pri niektorých výsledkoch. Pred rokom som nehrávala na túre pravidelne. Aj po kvalifikácii na sezónu 2008 som si myslela, že to bude podobne. Pravda je taká, že od polovice sezóny som hrala všetky turnaje. Problémom je, že na začiatku som nebola na niektorých, kde som nemala pozvánku a kde by som mohla zbierať body, prize money a dnes byť vyššie aj v tabuľke. Druhá vec, že inokedy som nevytiahla výsledok ja. Rozhodujúce je, že som napríklad prvý raz v živote hrala turnaje desať týždňov bez prestávky – od júna až do konca septembra. Teraz už viem, že to nie je ideálne, že človek sa potrebuje aj zregenerovať.
Náročná sezóna je teda aj v golfe otázkou taktiky, ako si rozvrhnúť sily...
Áno, je to tak. Problém bol však v tom, že s mojou „conditional card“ som nikdy nevedela, na ktorý turnaj ma pozvú a na ktorý nie. Znamenalo to pre mňa využiť tie pozvánky, ktoré sa objavujú. Na začiatku mesiaca sa však nevedela, čo bude na konci. Takže áno, rozvrhla by som si to, keby som presne vopred vedela, kam pocestujem, ale toto rozhodnutie bolo už mimo mňa. Samozrejme, hrať non stop, to sa napokon prejaví na zraneniach – v Dánsku som pocítila problémy s chrbtom a v Rakúsku som nastúpila prakticky bez rozcvičky, čo nemalo šancu na úspech. Už by som to nezopakovala.
Patrí aj toto poznanie k tým cennejším skúsenostiam z uplynulého roka?
Určite áno, a nielen toto. Ďalšou cennou skúsenosťou bola určitá pohoda počas túry. Už som nebola z toho rušného diania nesvoja, zvykla som si, poznám hráčky osobne a je to už trochu iný pocit byť v tomto prostredí.
Pred časom si hovorila o kritických situáciách, ktoré musí hráčka absolvovať, aby ju „zocelili“ a po druhý raz už „nezložili“. Posunula ťa sezóna ďalej aj v tomto?
Áno, pretože oveľa častejšie som bola v situáciách, kedy som musela bojovať napríklad o cut a bolo treba zmobilizovať všetky sily. Nie vždy sa to podarí, ale učí to hráča nevzdávať sa, bojovať aj v najťažšom postavení. Okrem toho, štandard na európskej túre, ako priznávajú i hráčky, ktoré sú tam dlhšie, sa za posledných päť rokov veľmi zvýšil. Silnejším záujmom o golf, novou konkurenciou sa ženský golf aj v Európe veľmi skvalitnil a nie je ľahké presadiť sa.
Veľkým úspechom bola Čína a tvoj výkon na Suzhou Taihu Ladies Open. Čo bolo za tým úspechom – tvoja štandardná hra, alebo aj čosi iné?
Pred tým ihriskom som mala veľký rešpekt. Keď som odohrala cvičné kolo, vedela som, že to nebude ľahké. S drajverom som bola o 10-15 metrov kratšia a so železami aspoň o palicu. Z nejakého dôvodu lopty nelietali, ako som zvyknutá a ihrisko tak bolo dlhšie, ako sa zdalo. Všetky hráčky riešili, prečo je to tak, ale neprišli sme na to. Bol tam zvláštny vzduch so smogovým oparom a hoci bolo 17 stupňov, pôsobil novembrovo. Zrejme aj to vplývalo na hru.
Bolo za tým aj toto poznanie náročnosti, ktoré vyvolalo väčšiu snahu po precíznosti úderov i celkovej hry?
Ťažko povedať, ale zaujímavé je práve to, že do Číny som pre problémy s letmi prišla o deň neskôr, ako som plánovala. Mala som len jeden deň na cvičné kolo, na druhý deň sa hral Pro-Am a potom sa išlo na ostro. Nedokázala som dospať ani únavu z cesty a cítila som sa skôr dolámaná. Po prvom kole som musela ísť na masáž, aby som sa uvoľnila. Nebol však čas nad niečím uvažovať, ani registrovať časový posun, bolo treba hrať.
Po prvom kole si však bola na siedmej pozícii spoločne s Annikou Sörenstamovou. Na čo si vtedy myslela?
Druhé kolo bolo mojím „typickejším“, keď mi to občas uletelo ku stromom či kríkom, kam som vôbec nechcela. Uvedomovala som si, že tá únava sa musí kdesi prejaviť a bolo to práve vtedy. Nakoniec sa mi aj nevydarené údery drajverom podarilo stiahnuť berdíkmi tak, že mi výsledok neušiel. To sú presne tie situácie, o ktorých sme hovorili. Kedysi, bez skúseností, by som sa takých momentov zľakla a hrozilo by to úplným nezdarom. Teraz už mám za sebou chvíle, keď som sa dostávala pod tlak, ale dokázala som hrať svoju hru.
Spomenuli sme Anniku Sörenstamovú. Ako ju ty poznáš a vidíš?
Je prekvapujúce, ako po takej slávnej kariére, dokázala zostať na zemi. Annika je skromný a dokonca hanblivý človek. Sama priznala, že keď s golfom začínala, na niektorých turnajoch nechcela vyhrať len preto, aby nemusela poskytovať rozhovory. Neskôr ju k tomu tréner donútil a vtedy si údajne povedala, že už môže začať aj vyhrávať, lebo je to jedno – musí rozprávať. Ona si dokázala vytvoriť okolo seba akúsi kuklu, v ktorej vie prejsť celým turnajom. Paradoxne, všetci sa k nej obracajú a dostávajú ju do situácií, v ktorých nechce byť. Je však tam a naučila sa, ako s tým narábať.
Ktoré ďalšie hráčky na európskej túre sú pre teba a tvoje golfové poznanie zaujímavé?
Určite medzi ne patrí Gwladys Nocera, európska jednotka. Jej sa podarilo získať ozajstnú hernú pohodu a predviesť neskutočné veci. Jeden čas sa pokúšala kvalifikovať na LPGA, čo jej nevyšlo a trochu tým trpela. Neskôr si na otázku, či vôbec chce v Amerike hrať, odpovedala v prospech Európy. Teraz je spokojná a podáva výborné výkony. Dôkazom je skóre -29 vo Švédsku, kde prelomila starý rekord Laury Davies. Rovnako veľa mi dáva aj poznanie hry a kontakt s Anne-Lise Caudal a ďalšími výbornými hráčkami.
Čo svetoví hráči, aké mužské mená najčastejšie skloňujú európske golfistky, keď majú chvíľu voľna a pohodu?
Zhodou okolností, boli sme práve v Šanghaji, keď tam hrali muži. Musím povedať, že miláčikom žien je Adam Scott. Každá ho chcela vidieť. Sympatický je aj Sergio Garcia. Len niektoré spoluhráčky mu pripomínali, aby si nezapínal horný gombík na košeli, lebo tak vyzerá trochu čudne... Phil Mickelson sa mi nikdy nezdal osobnostne veľmi zaujímavý, ale keď som ho uvidela v skutočnosti, musím povedať, že je to príjemný človek. Najmä však, je úžasné vidieť týchto ľudí, ako sa pripravujú na hru a čo ukazujú. Keď som sledovala, ako sa zahrieva na drajvingu Sergio Garcia, bol to zážitok. On nedal dve rovnaké rany. Doslova sa hral s loptou, veľmi presne si skúšal rôzne typy úderov, ktoré v ten deň potreboval. Bolo to naozaj kino.
Ak aj u nás majú vyrastať takéto talenty, čo by z tvojho pohľadu a poznania zo sveta, prospelo slovenskému golfu?
Určite potrebuje celkovú koncepciu rozvoja a odpovede na otázky kam chceme smerovať. Chceme si vybudovať širšiu základňu? Chceme sa venovať juniorom? Chceme mať silnú reprezentáciu? Toto všetko sa dá len vtedy, keď začneme od najmladších. Z tých starších ročníkov už veľa nedostaneme. Mnohí sú už spokojní s terajším výkonom, iní sa už budú venovať ďalšej práci a golf bude pre nich koníček, na ktorý budú mať menej času. Myslím si, že ako sa to začalo riešiť – cez spoluprácu s Garym Allissom – je určite tá najlepšia cesta. Dobrou vecou sú kluby, krúžky a všetky príležitosti, kde sa pokúšame dať mládež dohromady, pretože tam, kde spolu trénujú, chodia na sústredenia, tam vidia konkurenciu a vytvára sa väčšia bojovnosť. Treba však podporiť všetky deti, ktoré majú záujem, veď ťažko vopred povedať, z koho vyrastie veľký talent. Zároveň by nemalo byť problém, aby sa deti mohli pri kluboch združovať aj bez toho, aby to museli rodičia platiť. Ak na Slovensku máme na miliónové projekty, mali by sme mať aj na mládež.
Nezabudnuteľné momenty Zuzany Kamasovej v roku 2008
1. Ladies Open v Číne – parádny výsledok
Top moment tejto sezóny je určite pre mňa 9. miesto na Ladies Open v Číne. Do Číny som išla, aby som zahrala výsledky, ktoré ma posunú v rebríčku. Po náročnej ceste, ktorá trvala 54 hodín pre hmlu a zmeškané lety, napriek neskoršiemu príchodu ma na náročnom ihrisku čakal úspech. Bol to výborný golf, dobré paty a manažment, mala som zrazu pocit, že sa tam spojilo moje úsilie za celú sezónu. Byť medzi najlepšími desiatimi na turnaji, kde vyhrala Annika Sörenstamová, je pre mňa veľká vec. Som maximálne spokojná, že sa mi také čosi podarilo.
2. Wales – s trpkým anglickým humorom
Vo Walese som si zahrala golf v jednom kole za počasia, v akom som zrejme v živote nebola ani vonku, nieto ešte športovala. Šialene fúkalo, pršalo vodorovne, dáždnik zlomený... To, čo som predtým zahrala drajverom, v ten deň bola len polovica vzdialenosti a potrebovala som ju dotiahnuť trojkou drevom. Bol to neuveriteľný nečas. A keď sme to kolo, ktoré nás obralo o toľko síl, ako za celý týždeň, z posledných síl dohrali, oznámili nám, že sa ruší.
3. Európska túra – aj to sa deje
Prvý raz som zistila, že na európskej túre sa môže hrať turnaj aj štýlom „shotgun“. Najprv pre počasie posúvali štartové časy, donekonečna sme vyčkávali a medzitým padla i hmla. Krátko pred poludním nám oznámili, že ideme hrať spôsobom „shotgun“ – každá hráčka začne hrať na určenej jamke a vyštartujú všetky naraz, aby stihli odohrať štvrté kolo. Všetky sme sa rozpŕchli na jamky a niektoré šli na prvý odpal pešo aj dva kilometre. Predtým som takto videla hrať len turnaje, ktoré neboli „profícke“. Tréning pred kolom vtedy vyzeral asi tak: šesť patov, šesť odpalov a išlo sa... Skrátka, aj toto je možné.
4. Veľká Čína – veľký šok
Hrali sme v Číne na jednom z Pro-Am turnajov. Všetci okolo nás boli mimoriadne slušní a úslužní. O to viac ma šokovala situácia pri odpale, kde boli štyri kedíčky, ja a traja hráči. Jeden z nich ide odpaľovať a druhý si odpálil neuveriteľné zvuky do nohavíc. Naozaj som len ťažko zadržiavala smiech. To sa zopakovalo viac ráz, bolo to pre nich celkom bežné. Nevedela som, ako sa mám tváriť, bolo mi to veľmi smiešne a musela som sa pri hre naozaj prekonávať.
5. Kvalifikácia na Open – sklamanie i nakopnutie
Finálna kvalifikácia na Britských ostrovoch ma potešila i zarmútila zároveň. Zahrala som jednu ranu nad par a tá ma nakoniec stála účasť na Open. Na poslednej jamke som netrafila grín, čip bol krátky, pat „lízol“ jamku, ale nespadol do nej. Zároveň to bol aj zlomový moment, keď som si povedala – bola si veľmi blízko, máš na to!
Na pridávanie reakcií, musíte byť prihlásený.
