
Otestujte sa z golfových pravidiel! Je tu desať zaujímavých golfových situácií, ktoré vám pomôžu preveriť si vedomosti. Možno práve absolvovanie tohto testu a poznanie skutočných herných prípadov vás zachráni pred nečakaným trestom na ihrisku.

Porovnávanie rôznych golfových švihov je vždy pozoruhodná záležitosť, rovnako ako poznanie, čo by sa dalo vylepšiť. Nasledujúce snímky nám ukážu rozdiely v technike medzi Victoriou Tomkovou a jedným „záhadným“ chlapíkom.

Golf sa hrá za každého počasia. Existujú aj golfové vtipy – a je ich možno také množstvo ako o policajtoch a blondínkach – ktoré potvrdzujú, že golfisti sú naozaj ochotní hrať i v nečase.

Údery vášho hcp sú stablefordovým systémom viac-menej rovnomerne rozdelené na jednotlivé jamky podľa tzv. indexu jamky a tzv. hracieho hcp. Napríklad pri hcp 36 máte na každej jamke dva údery k dobru. Pripočítaním úderov k dobru k paru jamky vzniká osobný par – v tomto prípade na pare 4 je osobný par hráča 6. Za jeho dosiahnutie máte dva stablefordové body.

Dopadová zóna je priestor, kam s veľkou pravdepodobnosťou dopadne váš úder. Rozoznávame pri nej tzv. šírku a hĺbku (dĺžku). Predstavujte si teda obdĺžnik. Väčšina hráčov má väčšiu šírku než hĺbku, obdĺžnik je teda dlhší stranou kolmou na uvažovaný smer hry. Pre dopadové zóny platí v základe to, že čím dlhšia palica, tým väčšia šírka a hĺbka dopadovej zóny.

V tejto golfovej téme sa nebudeme zameriavať na techniku, ale získané poznatky, ktoré výrazne vplývajú na skóre hráča. Zdá sa vám, že vaše údery sa zlepšujú, ale stále hráte rovnaké skóre, neviete zahrať slušné číslo nikde inde, než na svojom domácom ihrisku, hráte pekne, ale vaše skóre tomu nezodpovedá? Ste správne na hodine „course managementu“.

Viete, kedy sa z pohľadu trénera stretáva rekreačný a súťažný golf? Je to v jednej jedinej vete… Ako „tomu“ mám dole pridať? Teda v úsilí vygenerovať na poslednú chvíľu zo svojho švihu ešte posledné rezervy zvyšnej odstredivej sily.

Čo chceme od švihu? V skutočnosti a jednoducho povedané – priviesť palicu späť k loptičke tak, ako sme ju tam založili, ale samozrejme veľkou rýchlosťou.

Tíčka si usporiadame do radu tak, aby sa postupne vzďaľovali od jamky v jednej línii. Ku každému položíme loptičku. Z týchto vzdialeností sa ju snažíme zapatovať do jamky alebo blízko k nej. Postupujeme od najbližšej loptičky k najvzdialenejšej. Druhú časť môžeme trénovať spätne – vyberieme loptičky z jamky a patujeme ich k smerom k tíčkam – od najvzdialenejšieho k najbližšiemu.

Váha je mierne prenesená dopredu na ľavú nohu, ruký sú mierne pred loptičkou a úderová plocha palice je v pravom uhle k cieľu rany. Z takejto pozície zahráte mierne klesajúci úder, loptička pôjde čiastočne spätnou rotáciou (falšom) po stredne veľkej trajektórii a bude rolovať smerom k jamke.

Loptička sa v bunkri môže ocitnúť v rôznych pozíciách. Aby nás nič neprekvapilo, trénujeme nielen údery zo stredu bunkra, ale aj pri jeho zadnej hrane. Žiada si to aj zmenu postoja, kedy si musíme nájsť najstabilnejšiu pozíciu (v tomto prípade je jedna noha na tráve, druhá na piesku)...