
Tíčka si usporiadame do radu tak, aby sa postupne vzďaľovali od jamky v jednej línii. Ku každému položíme loptičku. Z týchto vzdialeností sa ju snažíme zapatovať do jamky alebo blízko k nej. Postupujeme od najbližšej loptičky k najvzdialenejšej. Druhú časť môžeme trénovať spätne – vyberieme loptičky z jamky a patujeme ich k smerom k tíčkam – od najvzdialenejšieho k najbližšiemu.

Váha je mierne prenesená dopredu na ľavú nohu, ruký sú mierne pred loptičkou a úderová plocha palice je v pravom uhle k cieľu rany. Z takejto pozície zahráte mierne klesajúci úder, loptička pôjde čiastočne spätnou rotáciou (falšom) po stredne veľkej trajektórii a bude rolovať smerom k jamke.

Loptička sa v bunkri môže ocitnúť v rôznych pozíciách. Aby nás nič neprekvapilo, trénujeme nielen údery zo stredu bunkra, ale aj pri jeho zadnej hrane. Žiada si to aj zmenu postoja, kedy si musíme nájsť najstabilnejšiu pozíciu (v tomto prípade je jedna noha na tráve, druhá na piesku)...

Dôležité je trénovať všetky pozície a situácie, ktoré sa môžu počas hry vyskytnúť. Najčastejšia chyba amatérov býva odvážna hra nenatrénovaných úderov z veľmi ťažkých pozícií. Netreba sa preceňovať. Platí tu pravidlo istoty. Treba hrať údery, na ktoré si trúfame a nečakať zázraky! Platí tiež – trénuj v takých podmienkach, ako hráš! Nevyhýbajme sa ani vysokej tráve...

Na tráve si rozložíme napríklad vedierka (uteráky) a trénujeme čipovanie na rôzne vzdialenosti. Od 80 metrov nižšie – to sú vzdialenosti, keď sa hráč nachádza okolo grínov a loptičku potrebuje dostať na grín, čo najbližšie k vlajke. Postavíme sa na jedno miesto a trénujeme rôzne vzdialenosti s rôznymi palicami, dokonca aj drevami či nízkymi železami tak, aby loptička skončila pri vedierku. Loptičku pritom zahráme rôznymi spôsobmi – vysoko i nízko...

Hlava palice je otvorená k postoju, resp. smeru loptičky, nohami si mierne upravte polohu v piesku. To vám pomôže zistiť kvalitu piesku a získate stabilitu pri údere. Loptička je viacej pri prednej nohe v postoji, hlava palice je síce otvorená ale smeruje na cieľ (jamku), tento úder sa nehrá do loptičky, ale do piesku, pred úderom nemáte možnosť položiť palicu do piesku.

Na gríne golfista začne približne v metrovej vzdialenosti od jamky. Na všetky smery si striedavo pozapichuje oranžové a biele tíčka. Ku každému tíčku položí jednu loptičku a snaží sa zapatovať do jamky. Párne tíčka rovnakej farby hrá ako pat na pár a nepárne tíčka ako pat na birdie. Vyhráva, keď sa dostane na skóre -3 a prehráva, keď sa dostane na +3. Hrá dovtedy, kým sa mu to nepodarí.

Vedľa grínu si položíme viac loptičiek a pripravíme rôzne palice. Snažíme sa čipovať na rôzne vzdialenosti k jamke. Na kratšie vzdialenosti používame nižšie palice – S, P alebo 9. Ak je jamka ďalej, nebojíme sa použiť aj palicu č. 7. Pri tréningu zistíme, že dráha letu loptičky býva rôzna...

Hráč si pri tréningu pred seba položí pravítko alebo 2 palice. Používa ich, aby si určil smer dráhy letu a uvedomil si dobrý základný postoj. Je to vynikajúca pomôcka, ktorá pomáha vyvarovať sa niekoľkých veľkých chýb pri postoji. Najmä smere nôh, kolien, ramien, ako aj hlavy palice a smeru úderu...

Takto sa postavíte k loptičke. Pred úderom by mal každý hráč položiť palicu na zem. Toto je správna pozícia pred samotným švihom. Všimnite si, že palica nie je v rovnobežnej polohe, ľavá ruka je vzpriamená a tým umožňuje otáčanie ramien, boky sú vykrútené a preto je hráč schopný preniesť váhu na ľavú stranu. Z takejto pozície vie na švih použiť celé telo.

Praváci uchopia palicu prstami ľavej ruky, rukoväť palice by mala byť iba v prstoch, aby sa ruka samotná mohla hýbať počas odpalu. Následne ľavou rukou uchopte palicu a vystrite palec v smere rukoväte. Chyťte rukoväť pravou rukou tak, že ukazovák ľavej ruky bude zapadať medzi prstenník a malíček pravej ruky...