VytlačBill Lunde triumfoval na Turning Stone Resort Championship, 5 rokov od kedy zanechal súťažný golf
V poslednom kole zahral 6 pod par (66) a hru na ihrisku Atunyote Golf Club ukončil s celkovým skóre 17 pod par (271). Víťazstvom si prilepšil o 720 000 dolárov, do konca roku 2012 mu bola udelená výnimka PGA TOUR a za 53.štart v jeho kariére a prvé víťazstvo na PGA túre získal 250 FedExCupových bodov.
Druhý skončil J.J. Henry so skóre 16 pod par. Podarilo sa mu zahrať rekord ihriska 63 rán. Za ním nasledovali hráči Jerry Kelly, Josh Teater, Michael Sim, Billy Mayfair a Alex Čejka, ktorí sa so skóre 15 pod par podelili o tretie miesto. Čejka bol po druhom a treťom kole dokonca na vedúcej pozícii, no v poslednom zahral 72 rán. „Moje rany boli výborné, triafal som priamo na fairway,“ povedal Lunde. „To v podstate zmenilo celú hru. Začal som s problémami a horko ťažko som zahral par, ku koncu hry mi už postačila k dobrému výkonu aj deviatka železo.“
Po ťažkom roku 2005 na Nationwide Tour prestal Lunde hrať a úspech bol pre neho nepredstaviteľný. V novembri nastúpil na PGA TOUR Q-školu, no do ďalšieho stupňa sa neprepracoval. Neskôr sa zamestnal ako obchodník s nehnuteľnosťami, no táto práca ho neuspokojovala. Svoj správny smer našiel na Butch Harmon túre.
V roku 2008 sa vrátil na Nationwide Tour a snažil sa využiť svoju druhú šancu. V tom istom roku sa mu podarilo vyhrať turnaj Nationwide Children's Hospital Invitational a v bodovaní skončil na piatej priečke, čo mu zabezpečilo účasť na PGA TOUR 2009.
Na Turning Stone Resort Championship prešiel Lunde cutom tesne o jednu ranu (-3) a v sobotu zahral 64 rán. Pred finálovým kolom strácal na Čejku 4 rany. Vo finálovom kole zahral na prvej devine vynikajúce skóre 30 rán s pomocou šiestich birdies. Na skóre 17 pod par sa po prvýkrát dostal na jamke č. 9. Ranu stratil na trojparovej jamke č.11, kde sa mu nedarilo dostať z bunkra. Na skóre -16 zostal zaseknutý až po jamku č.16. S pomocou šestky zahral ranu zo 162 metrov, ktorá zastala meter od jamky. Birdie putt mu zabezpečil vedúcu pozíciu až do konca hry. Na posledných dvoch jamkách zahral par.
Najlepšie kolo Henryho v sezóne malo nasledovné výsledky: 7 birdies, žiadne bogey, eagle na päťparovej jamke č.12 a celkový počet len 25 puttov. Devätnásť z jeho posledných 20 kôl na PGA túre zahral v pare alebo lepšie. Druhým na PGA TOUR bol už päťkrát a v roku 2006 na Buick Championship zvíťazil.
Čejka na svojom 228 štarte na v kariére túžil po prvom víťazstve na PGA TOUR. V nedeľu odštartoval so skóre -15 a na prvých piatich jamkách zahral par. Problémy sa dostavili na šiestej jamke, kde nakoniec zahral len bogey. Komplikácie pokračovali na ďalšej jamke a jeho drive skončil mimo fairwaye. Ani treťou ranou sa mu nepodarilo dostať sa na green a double bogey ho posunulo na skóre -12. Čejka nespanikáril, na ôsmej jamke zahral birdie a mal pred sebou ešte celú devinu. V prvých troch kolách zahral druhú devinu 12 pod pár. Druhý dych chytil po jamkách 10,11 a 12, kde sa vďaka skvelým birdies dopracoval ku skóre -16. Na 13.jamke zahral par a potom nasledovala katastrofa. Bogey na 14. a pary na posledných štyroch jamkách pre neho znamenali celkové skóre -15, teda rovnaké, s akým odštartoval deň.
„Hovoril som si, že musím zahrať ešte jedno birdie, no v tom som trafil vodu,“ skonštatoval smutne Čejka. „Za takýchto podmienok ma to bogey stálo hru. No ak by som tam bogey nezahral, mal by som skvelú šancu na 15. a 16. jamke. A možno by som inak zahral aj 18. jamku, keby som mal na štarte skóre -16 alebo dokonca -17, no tak to už chodí.“
(Radomír Holečka)
