VytlačImpakt (Golfový švih, Pre všetky kategórie)
Čo chceme od švihu? V skutočnosti a jednoducho povedané – priviesť palicu späť k loptičke tak, ako sme ju tam založili, ale samozrejme veľkou rýchlosťou.Na impakte je najúžasnejšie a zároveň najcharakteristickejšie to, ako málo sa líši od základného postavenia tela pri založení za loptičku. Pre väčšinu výkonnostných kategórií je v impakte v porovnaní s pozíciou pri založení jediná zmena – boky sú stočené o 20 - 45 stupňov (podľa pohyblivosti hráča) k cieľu. Rovina ramien, postavenie paží a ďalšie atribúty sú viac-menej zhodné. Porovnajte si obrázky 1 a 2.
U výkonnostných a vrcholových golfistov sa vzhľadom na to, že ostatné osi v švihu sú už v poriadku toleruje, že hráči už nešvihajú zvonku dovnútra – že rovina ramien je mierne pootvorená.
Pre všetkých platí, že pravá ruka je v okamihu zasiahnutia loptičky ešte mierne pokrčená a ľavá ruka, ako rameno centrifúgy, je natiahnutá.
Impaktovú pozíciu skúste vyňať zo švihu a jej zaujatie si nacvičte napr. takto:
1. Založte palicu za loptičku a zaujmite základný postoj.
2. Stočte panvu smerom k cieľu tak, že zatiahnete za ľavý bok vzad (teda smerom od loptičky, nie smerom k cieľu).
3. Nechajte telu pár sekúnd, aby si túto pozíciu zapamätalo, a potom dopnite pravú ruku tak, aby ste docielili pozíciu „hodinu po impakte“.
4. Nechajte telu pár sekúnd, aby si túto pozíciu zapamätalo.
5. Po dostatočnom množstve opakovaní si telo pozície zapamätá.
6. Teraz sa zo základného postoja mierne napriahnite – asi na štvrtinový náprah – a skúste prejsť voľnou rýchlosťou impaktovou pozíciou tak, ako ste si ju nacvičili. Pozor, celé telo vedie rotácia panvy pri pohybe ľavého boku vzad.
7. Zastavte v pozícii „hodinu po impakte“, stojte v nej a vnútorným i vonkajším zrakom všetko dôkladne skontrolujte – boky, rozloženie váhy, ruky a samozrejme orientáciu hlavy palice. Tá by mala v tejto pozícii (keď sa dopla i pravá ruka) vykazovať miernu rotáciu – vlastne úplne rovnakú ako pater pri dlhšom pate.
Najmodernejšia metodika smeruje k celkovému maximálnemu zjednodušeniu. Z pôvodného viacrovinného švihu je dnes už len jednorovinný s viac-menej jednou osou. Na obrázku č. 3 vidíte, ako približne vyzeral impakt pred príchodom novej vlny techniky. Príchodom jednorovinného švihu vznikla logická potreba zachovať uhol chrbtice čo najstabilnejší, aby sa naša „centrifúga“ mohla pekne točiť – pozri obr. 4.
Rozdiel medzi týmito dvoma obrázkami mapuje podstatu toho, čo sa rozhodol Tiger Woods prepracovať na vlastnom švihu medzi svojou dvadsiatkou a tridsiatkou. Nepresný, ale razantný švih mladého „tigríčaťa“ niesol pohybové rysy, ktoré sa pokúšam napodobniť na prvom obrázku (04) a švih dospelého „tigra“ má pohybové rysy z druhej techniky.
Stabilný uhol chrbtice je základom oveľa väčšej presnosti a je tiež podmienkou na vytvorenie čo najväčšej odstredivej sily. Na uhol chrbtice v impakte má primárny vplyv práca nôh a panvy.
Pri „starom“ švihu vidíte predovšetkým tieto tri faktory:
1. Pravý bok „natlačený“ smerom dopredu k loptičke, kde má jasnú tendenciu interferovať so zhora letiacimi rukami.
2. Pravé chodidlo takmer celkom od zeme.
3. Ohnutý chrbát – os vašej rotácie zrazu mizne.
Našou snahou je otočiť sa tam a späť do toho istého miesta (pozri odpoveď na moju „kontrolnú“ otázku z úvodu).
1. Od chrbtice chceme iba „závit“ – teda vytvorenie napätia pozdĺž jej osi.
2. To logicky docielime jedine tak, že panva musí rotovať okolo osi chrbtice a nesmie na ňu tlačiť.
S prihliadnutím na reťazovú reakciu, musí to, čo šlo posledné smerom tam, ísť prvé naspäť.
Z vrcholu náprahu musí teda telo začať rotovať panvou späť k cieľu, presne po dráhe, kadiaľ šla panva v náprahu „tam“ (teda do náprahu). Na čo teda myslieť? Treba zatiahnuť za ľavý bok späť do miesta, alebo presnejšie cez miesto, odkiaľ bol na konci náprahovej fázy vysunutý. Jednoducho povedané, ľavý bok sa zatiahne späť vzad smerom od loptičky. Chrbtica sa dostáva do závitu a máme, čo sme chceli. Jednoduché, však?
Ak necháte pri prešvihu pravé chodidlo na zemi dlhšie, zaistíte, že pravý bok nebude mať tendenciu tlačiť sa vpred a panva bude prirodzene rotovať.
Poslednou otázkou zostáva, kedy je možné zodvihnúť pravé chodidlo zo zeme. V modernej technike hýbeme len s tým, čím naozaj musíme, a až keď si telo samo zavelí. Odpoveď je a nie je jednoduchá. Do určitej miery závisí od pohyblivosti jedinca. Principiálne sa dá povedať – pozrite sa, ako to robia Scott, Mickelson, Howell, Čejka, väčšina Švédov, a samozrejme Woods v impakte alebo tesne po ňom – že v impakte sa pravá päta „práve dvíha“ zo zeme, teda chodidlo je tesne nad zemou. Pri vyššie popísanom postupe tréningu impaktovej a poimpaktovej pozície nechajte v impakte pravú nohu stáť.
Pre tých citlivejších: budete mať pocit, akoby rotácia tela vyťahovala vašu pravú nohu zo zeme tesne po impakte. Telo sa krásne dotočí do finálovej pózy. Apropos – moderná finálová póza má chrbticu nepatrne naklonenú a je v nej „čitateľný“ pôvodný sklon v okamihu založenia a švihu. Finálne pózy s vodorovnými ramenami sú fuč. To však neznamená, že na nej je väčšina hmotnosti vášho tela. Naopak. Rotácia panvy a okolo tela prelietavajúce ruky krásne dokončia prenos váhy za vás. Prestane sa vám točiť ľavé chodidlo, prestanete byť v impakte pred loptičkou a časom získate takú konzistenciu, že sa nebudete na ihrisku musieť venovať tomu, ako to trafiť, ale tomu, kam to má letieť.
