Kompresia (Golfovy švih, Pokročilí hráči)
Viete, kedy sa z pohľadu trénera stretáva rekreačný a súťažný golf? Je to v jednej jedinej vete… Ako „tomu“ mám dole pridať? Teda v úsilí vygenerovať na poslednú chvíľu zo svojho švihu ešte posledné rezervy zvyšnej odstredivej sily.Túto vetu počujete od rekreačných hráčov, vŕta im v hlave a – úprimne povedané – toto bola prvá technická otázka, ktorú som pred rokmi položil Alexovi Čejkovi. Golf som vtedy hral asi tri mesiace…
Ak priveľmi tlačíte na pravú ruku pred impaktom a počas neho, alebo príliš ťaháte za ľavú, prirodzená rotácia hlavy palice vďaka jej vyosenému ťažisku bude narušená a líce palice bude v impakte buď otvorené (viac ľavé) alebo zatvorené (viac pravé) – to v lepšom prípade. To je napr. hook alebo slice u amatérskych súťažných hráčov, ktorí „tomu“ chceli naložiť….
V horšom prípade nie je palica pri impakte v osi s ľavou rukou – pozri obrázok 1. – príliš aktívna ľavá a obrázok 2. – príliš aktívna pravá. Tieto dve chyby sú typické pre začiatočníkov a vyššie hendikepy – ak hráte ešte veľa „hrianok“ alebo zasahujete údery tučne, toto pravdepodobne bude váš prípad.

Najmodernejšia technika pozná pojem kompresia. Tá nastane, keď je loptička pri hre železami pri impakte akoby vyžmýkaná zo svojej pozície „medzi“ úderovou plochou a trávnikom. Špičkovo technicky vybavení hráči to dosahujú zrýchlením rotácie ľavej ruky. Jednoduchšie a názornejšie – tesne pred impaktom sa chrbát ľavej ruky stočí rýchlejšie smerom k zemi. Na použitie kompresného pohybu musí mať však hráč dokonale zvládnutý prechod z impaktu do pozície „hodina po impakte“, presnú rotačnú prácu ramien a cit pre palicu v impaktovej zóne.
Vo veľmi zväčšenej mierke je pohyb ľavej paže a ruky naznačený na obrázku 3. Na obrázku 4. vidíte, ako približne vyzerá (ako má vyzerať) ľavá ruka pri kvalitnom neutrálnom impakte bez kompresie. Na obrázku 5. je naznačené, ako potom vyzerá impaktová pozícia ľavej ruky pri dobre zvládnutej kompresii.

Uhol príchodu hlavy palice k loptičke týmto pohybom zostrmie (a tiež sa mierne oneskorí – o čo rýchlejšie príde k loptičke) a loptička sa „vtlačí“ medzi trávu a úderovú plochu. Efektívny loft úderovej plochy je nižší ako pri založení – palica je zľahka deloftovaná.
Úder má nižšiu štartovú trajektóriu, ale vďaka väčšej rotácii stúpne neskôr do podobnej výšky, a tak dopadá kolmo k zemi a zastaví sa rýchlo. Keďže sa backspin (spätná rotácia) loptičky spotreboval na stúpanie z nižšej výšky, loptička po dopade zostáva ležať tam, kde dopadla. Ani hráči s vysokou švihovou rýchlosťou nemajú problém s nadmierou spätnej rotácie a s päť a viac metrov sa vracajúcimi údermi.
Všimnite si, ako často Tiger Woods končí švih železami s pažami nezvyčajne vytrčenými dopredu ľavým plecom, a nie za hlavou, ako bolo zvykom po celú golfovú históriu. Áno, to je dôkaz necelého náprahu a necelého prešvihu, ale všimnite si tiež zvláštnu pozíciu oboch zápästí akoby na „druhú“ stranu, než by ste čakali (či skôr – zápästia nie sú zlomené smerom hore, tzv. „zakokované“ ako je bežne zvykom…). To je dôkaz použitia kompresnej impaktovej techniky.
Kedy s týmto jemným, ale razantným pohybom začať? Tesne pred impaktom, nie však skôr, než sa zápästia začnú otvárať po priechode tzv. „slotom“ – pozri obrázok 6. (slot). Ak však nemáte v slote palicu v dokonale správnej pozícii, t. j. rovnobežnú či takmer rovnobežnú (obr. 7.) s cieľovou líniou, nemôžete si ešte pokus o kompresiu dovoliť.

Nenechajte si týmito nuansami pre technicky najpokročilejších pokaziť krásnu prechádzku po golfovom ihrisku, vyplnenú množstvom prekvapivých golfových i menej golfových úderov. Ak máte chuť trénovať, venujte sa radšej impaktovej zóne z predošlej lekcie.

Vytlač